Čo ťa nezabije, to ťa znásilníý(povedal sám život)

poviedka twilight...1.cast

23. února 2009 v 15:38 | kamoska |  poviedky...
totot som nasla na jednom super blogu a chcem sa s vami o to povedil tak citajte a komentujte

BELLA:
"Nessie!" zakričala som na Renesme a prísne som na ňu pozrela. Videla som sa v nej. Videla som v nej Edwarda. Bola naša. Právom naša. Vybojovaná. Ak sa to tak dá nazvať. Nessie. Nechcela som ju tak volať, no niečo ma prinútilo. Bolo to pekná skratka a každý v rodine ju tak žačal volať. Musela som aj ja. Obľúbila som si to.
Nessie sa hrala s Jacobom pri rieke. Vedela, že dnes je jej veľký deň. Má 1 rok no vypadá na 15. Jacoba to veľmi teší, no mňa ani nie. Je v čase puberty.
"Mami ešte chvíľku...." zaprotestovala a už som chcela niečo naznačiť no v tom ma silné ruky objali okolo pásu a otočili ma ku osobe.
"Nechaj ju tak. Má svoj vek.." zasmial sa tým spevavým smiechom, ktorý som mala tak veľmi rada.
"Ale..." začala som no umlčal ma bozkom.
"Je s Jacobom nič jej nehrozí." usmial sa na mňa a ja som na všetko zabudla. Pozrela som von oknom a videla som ich tam. Behali po brehu rieky a špliechali sa vodou. Vyzerali šťastný. Cítila som sa pri nich už stará. Aj keď by som o starnutí nemala nič vravieť, no takúto spomienku na Jacoba mám tiež. Pred dvoma rokmi keď sme sa po tých rokoch stretli v La Push na táboráku. A nie len vtedy. Strávila som s ním veľa času. Teraz som s ním stravila ešte viacej. Je pri Nesie každý deň. A Nessie už chápe, prečo to robí a čo sa s ním urobilo keď ju prvý krát videl. Môj pohľad sa zmenil na smutný.
"Nemysli na to...." zašepkal Edward a zobral na za ruku. "Poďme domov....." povedal potichu a zoskočil so mnou z okna a bežali sme domov.
Náš domov. Bol prekrásny. Môj darček. Od chvíle od kedy som upír mám rada darčeky. Niečo sa vo mne prelomilo a začala som ich mať rada. Spomínam ako som ho prvý krát videla. A tej šatník. Do teraz sa v ňom neviem vyznať. Aspoň, že Emmet ma už nebuzeruje s tým búraním domov. Prehral stávku.
Edward sa pri mne zasmial a ja som mu smiech opätovala. Bolo to super, keď mi vedel čítať myšlienky. Nemala som pred ním žiadne tajnosti.
Vyniesol ma hore do posteli a ako ma poznáte viete čo ďalej pokračovalo.

JACOB:
"Nerob! Varujem ťa!" vravel som Nessie no ona neprestávala a naďalej ma špliechala.
"Cobíík! Neprestaneeeeem" zakričala mi so smiechom podobným Bellyním. Bola s ňou v tak veľa prípadoch podobná, až mi to pripadalo neuveriteľné.
"Keď ťa chytím nepraj si ma! " zavrčal som na ňu a vrhol som sa na ňu. Uhla sa. Presne akoby to urobila jej matka.
"Mňa tak rýchlo nechytíš!" zasmiala sa a sadla si na opustený strom. Vedel som, že má na dnes dosť a vedel som aj, že nechcela ísť domov. Prišiel som pomaly ku nej a sadol som si vedľa nej. Oprela si o mňa hlavu.
"Mám ťa rada Jacob Black" povedala a chytila ma za ruku.
"Veď aj ja teba Nessie.." zašepkal som. Bolo mi to dosť nepríjemné, že ju nemôžem bozkávať a to som ju mal pri sebe a mal som ju na dosah.
"Čo by si chcela ako darček na narodeniny?" opýtal som sa jej a ona ostala v premýšľaní.

RENEESME:
Mám ho tak rada. Prečo sa nemôžem donútiť ho mať! Mať ho stále pri sebe. No on je stále pri mne ale nie pri mne ako by som chcela.
Stále som ho špliechala a vadilo mu to. Rada mu robím na priek a potom sa na mňa hnevá. Mám rada udobrovanie a naše dotyky pri tom.
Už ma to tu nebaví. Vidím, že hádka dnes nebude. Ako to? Prišla som ku opustenému stromu a sadla som si. Vedela som, že si sadne vedľa mňa. Keď prišiel neváhala som a oprela som si o neho hlavu. Počula som ako mu začalo srdce rýchlejšie búchať. Usmiala som sa.
"Mám ťa rada Jacob Black" vypľula som zo seba a neverila som vlastným ušiam že som to urobila a povedala som mu to. Uvidela som pri sebe ruku a rýchlo som mu ju chytila.
"Veď aj ja teba Nessie.. " zašepkal no ja som to počula zreteľne.
"Čo by si chcela ako darčeky na narodeniny?" opýtal sa ma a ja som skoro vyhŕkla že teba! Skrotla som, neviem čo by povedal. Viem že ma miluje ale proste ja to nedokážem. Ostala som ticho a pozrel sa na mňa.
"No tááák povedz" zaškeril sa tým krásnym úškrnom. Neodolala som. Zdvihla som hlavu a pobozkala som ho na pery. Ostal sedieť bez akého koľvek pohybu alebo skôr prestal aj dýchať.
"Waw..." vydal so seba a pozrel sa mi do očí. Hneď som pohľadom strelila do zeme a mlčala som.
"Aký bude ten darček?" opýtal sa akoby sa nič nestalo a cítila som na sebe jeho pohľad.
"Chcem teba Jacob...." povedala som potichu, a on na mňa neveriacky pozrel. Zdvihol mi hlavu jeho teplými rukami, ktoré mi robili na tvári trošku dobre a začal na bozkávať. Nevedela som čo robiť a tak som sa mu celá odovzdala. Po chvíli na objal, slabo, aby ma nerozpučil a usmial sa na mňa.
"Tak ma máš.." povedal mi a dal mi pramienok vlasov za ucho. Zobral ma do náručia.
"Zoberem ťa domov...už je čas na oslavu" zaškeril sa na mňa a ja som ho znova pobozkala.
"Viem, že ma miluješ ale za to nemusíš ma niesť domov, viem ísť aj sama..." smiala som sa mu v náručí.
"Ale ja ťa chcem odniesť" usmial sa na mňa a vyrazili sme domov.

zdroj:sb adus
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

kdo?

Edward 23.5% (54)
Emet 12.2% (28)
Jasper 12.2% (28)
Carlise 8.3% (19)
Jacob 10% (23)
Mike 7.8% (18)
Eric 8.7% (20)
Charlie 7% (16)
James 10.4% (24)

Komentáře

1 BetushQa_66 BetushQa_66 | 23. února 2009 v 17:06 | Reagovat

no akoze dakuejm cloveku ktory tuto poviedku vyvoril je uplne supeeeeer...a to naozaj...sak ale noo pekne meno ze reneesme...aj ja chcem take:Dale nee...noo je to supeer a viac nwm co dodat...:D

2 dzulinka dzulinka | Web | 23. února 2009 v 18:32 | Reagovat

blog s kadialm to mam sa voal

www.anzusa.blog.cz

ale budem aj semo davat poviedky ok???

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama